Spánok – zbytočnosť, luxus alebo všeliek?

 

Ako je možné že evolúcia nastavila človeka tak, že tretinu svojho dňa aj života prespí? Takýto dlhý spánok je z evolučného hľadiska extrémne „nákladný“.  Keď človek spal,  nemohol hľadať alebo loviť potravu, nemohol sa rozmnožovať a bol aj bezbranný voči nebezpečenstvám okolia. Napriek tomu spíme denne a to vcelku nezanedbateľnú časť dňa. Spánok nám zrejme poskytuje niečo, čo sa nedá získať inak.

Spánok je univerzálny fenomén naprieč živočíšnou ríšou. Spia všetky zvieratá bez výnimky, či už ide o hmyz, plazy, vtáky, či cicavce. Dokonca aj bezstavovce ako napr. mäkkýše „upadajú do spánku podobnej letargie“, v ktorej nereagujú na vonkajšie podnety. Rozdiely v dĺžke spánku sú výrazné: kým napríklad slonom stačia 4 hodiny, tigre a levy dokážu prespať aj 15 hodín denne.

Spánok nie je len opak bdenia. Ide o komplexný, metabolicky aktívny systém so špecifickými štádiami, ktoré každé plní inú funkciu. Regenerácia mozgu prebieha postupne, rôzne časti „sa opravujú“ počas rôznych fáz spánku (REM spánok a 4 štádia NON REM spánku), preto žiadnu neradno vynechávať alebo skracovať. Spánok blahodarne pôsobí na funkciu pamäte, pomáha „pripraviť“ mozog na učenie sa, naberanie nových informácii a po učení dostatočný spánok pomáha ukladať informácie a znížiť ich straty v podobe zabúdania. Spánok pomáha aj získavaniu fyzických (napr. športových) zručností, zvyšuje výkon a znižuje chybovosť. Naopak jeho nedostatok výrazne znižuje reakcieschopnosť a vnímanie okolitého sveta, čo napríklad v situácii za volantom auta môže mať až fatálne dôsledky.

Koľko spia moderní ľudia? Napríklad štúdia spánku klientov, ktorí používajú merací náramok fitbit, ukázala, že priemerný človek s ich náramkom bol v posteli 7 hodín 33 minút a spal z toho 6 hodín 38 minút.

Je to dosť? Experti, ktorí to skúmajú, odporúčajú pre dospelých skôr 7-8 hodín spánku a dôrazne varujú pred rutinným spánkom kratším ako 6 hodín.

Nedostatočný spánok, nielenže negatívne ovplyvňuje už spomínané kognitívne funkcie (pamäť, koncentrácia, schopnosť rýchlej reakcie), zhoršuje tiež psychický stav človeka (väčšia podráždenosť, úzkostlivosť, depresia). Mnohé negatívne dopady absencie spánku nie sú tak poľahky viditeľné, aj keď o to závažnejšie. Málo spánku zdvojnásobuje riziko vzniku rakoviny, zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na Alzheimer aj kardiovaskulárneho ochorenia. Obmedzovanie spánku tiež negatívne ovplyvňuje metabolizmus cukru v krvi a zvyšuje riziko ochorenia na cukrovku typu 2.

Nedostatok spánku nepomáha ani pri redukcii hmotnosti, skôr naopak. Negatívne ovplyvňuje fungovanie hormónov ovplyvňujúcich pocit hladu, resp. nasýtenia (grelín resp. leptín), ľudia s redukovaným spánkom jedli v priemere o 300 kalórií denne viac a mali tiež tendenciu si vyberať si skôr vysokokalorické jedlá obsahujúce veľa cukru a soli (sladkosti, slané snacky, pizzu, cestoviny).

 

 

Nárast nadváhy a obezity jasne koreluje s klesajúcim počtom hodín spánku (dáta z USA).

Predstavte si, že by medicína prišla s prevratným liekom predlžujúcim život, vylepšujúcim pamäť a kreativitu. Liekom, ktorý by vás urobil atraktívnejšími, štíhlejšími, chránil vás pred chrípkou, ale aj rakovinou alebo demenciou. Pôsobil ako prevencia infarktu, mŕtvice či cukrovky. A vďaka tomu lieku by ste boli aj šťastnejší, vyrovnanejší a spokojnejší. Chceli by ste ho skúsiť?

Tak dajte spánku dôležité miesto vo svojom živote!

 

TIP: Jednoduché a pritom komplexné vysvetlenie existujúcich vedeckých poznatkov o spánku ponúka kniha od profesora neurovedy a psychológie Matthewa Walkera , ktorá vyšla už aj v slovenčine . Prípadne si môžete vypočuť zaujímavý rozhovor s ním (v angličtine).