Loader

Odberové miesta

Všetky odberové miesta sú v správe laboratórií spoločnosti Unilabs (Alphamedical). Na odber sa netreba vopred objednávať.

BRATISLAVA – pozor nová adresa odberového pracoviska!!

adresa: Trnavská cesta 45, otvorené každý pracovný deň 7:00-14:30

Oproti klientskemu centru OÚ Bratislava-Nové Mesto, v rezidenčnom projekte N!DO, na prízemí, s označením UNILABS, parkovanie mozné tu.

BANSKÁ BYSTRICA

adresa: Horná 67, otvorené každý pracovný deň. Odber pre našich klientov je možný v čase:

Pondelok:    9:00-10:00

Utorok         6:00-7:00

Streda         9:00-10:00

Štvrtok       9:00-10:30

Piatok        9:00-10.00

Odberová miestnosť je hneď vedľa laboratória a je viditeľne označená

RUŽOMBEROK – LIKAVKA

adresa: J. Bellu 66.  Odber pre našich klientov je možný v čase:

Utorok:    9:30-10.00

Streda:     9:30-10.00

Štvrtok:   9:30-10.00

Zvoňte na odberovú sestru hneď po vstupe do budovy laboratórií.

TOPOĽČANY

adresa: Pavlovova 17, otvorené v pondelky a štvrtky 7:00-11:00

V areáli nemocnice, budova je zvonku označená ako Alphamedical/Unilabs, odberová miestnosť je na treťom poschodí.

STROPKOV

adresa: Hviezdoslavova 37, otvorené každý pracovný deň 10:00-12:00

SVIDNÍK

adresa: MUDr. Pribulu 412/4, otvorené každý pracovný deň 7:00-10:00

Dvanásť zásad pre zdravší spánok

V predchádzajúcom článku sme rozobrali dôležitosť spánku pre zdravie, kvalitu aj dĺžku života. Teraz ponúkame 12 jednoduchých zásad, ako možno zlepšiť svoj spánok.

  1. Dodržiavajte pravidelný spánkový režim. Ideálne zaspávajte aj sa buďte v rovnakých časoch, víkendy nevynímajúc. Takto dostanete zo svojho spánku biologické maximum, kvôli pravidelnému cirkadiánemu rytmu.
  2. Cvičenie je pre vaše zdravie dôležité, ale môže negatívne ovplyvniť váš spánok, ak cvičíte prineskoro, teda menej ako 2-3 hodiny pred spánkom.
  3. Vyhýbajte sa kofeínu a nikotínu. Káva, kola, niektoré druhy čajov alebo čokoláda obsahujú kofeín, ktorého účinky môžu pôsobiť až 8 hodín, aj keď individuálne rozdiely pravdaže existujú. Nikotín je tiež stimulant, tuhí fajčiari spia ľahkým spánkom a často ich absencia nikotínu zobudí skôr ako je potrebné.
  4. Dať si pohárik alkoholu vám môže pomôcť uvoľniť sa a zaspať, ale väčšie množstvá alkoholu vás oberajú o dôležitý REM spánok, môžu tiež zhoršiť dýchanie v noci. Časté je aj prebúdzanie uprostred noci, keď sa účinky alkoholu vytratia.
  5. Vyhýbajte sa veľkým jedlám a nápojom pred spaním. Problémy s trávením ťažkého jedla môžu intervenovať so spánkom, veľa tekutín vás zobudí v noci na WC. Na druhej strane aj diétovanie (kalorický nedostatok) negatívne vplýva na kvalitu spánku. Vo svojej strave sa nevyhýbajte ani sacharidom, aj keď vhodné množstvo záleží od vašej fyzickej aktivity.
  6. Ak je to možné, snažte sa vyvarovať liekov, ktoré ovplyvňujú svojím pôsobením spánok. Niektoré bežne predpisované lieky na srdce, krvný tlak a astmu, rovnako ako voľno predajné lieky na kašeľ, chrípku alebo alergie môžu vplývať na spánok. Vždy si overte s lekárom alebo lekárnikom, či lieky, ktoré užívate môžu prispievať k nespavosti a či môžu byť brané skôr počas dňa.
  7. Ak si doprajete zdriemnutie počas dňa, nerobte tak po 15.00 hod, takýto neskorý spánok už môže ovplyvniť váš nočný spánok.
  8. Pred spaním relaxujte, nepracujte tesne pred spaním, nerozčuľujte sa nad správami alebo obsahom sociálnych sietí, čítajte, počúvajte hudbu, dajte si horúci kúpeľ, robte hocičo, čo vám pomôže preladiť sa z denného výkonnostného módu do predspánkovej psychickej pohody.
  9. Vaša spálňa by mala byť tmavá, chladnejšia a bez elektronických zábavok . Dajte preč všetko, čo by vás mohlo rozptyľovať od spánku, ako napr. hluk, ostré svetlo, nepohodlná posteľ, privysoká teplota. Televízor, počítač, mobil v spálni vyrušujú a oberajú vás o cenný spánok. Nespavci sa tiež často pozerajú na hodiny, obráťte ich smerom od seba, ak vás trápi, koľko počas noci bdiete.
  10. Počas dňa si doprajte dostatok slnečného svetla. To je dôležité pri regulácii denného cyklu bdenia a spania (cirkadiánny cyklus). Ak je to možné buďte vonku na slnečnom svetle aspoň 30 minút denne, ideálne v rámci prvých dvoch hodín po prebudení, aj keď je vonku zamračené, vonku získate viac luxov ako z bežne osvetleného interiéru.
  11. Slnečné svetlo má studenšie spektrum (viac zelených a modrých tónov) počas dňa a naopak teplejšie spektrum (viac červených a žltých tónov) k večeru. Pre naše mozgy studené modré svetlo signalizuje deň, preto je dôležité sa mu vyhýbať v hodinách pred spánkom. Pred spaním svetlo tlmte (menej wattov), dbajte na teplé spektrum svojich večerných žiaroviek, a používajte blokovanie modrého svetla aj na mobiloch a PC, ak ich používate menej ako 2 hodiny pred spaním (napr. f.lux, Nightshift pre Apple a Twilight pre Android).
  12. Ak nemôžete zaspať dlhšie ako 20 minút, neležte v posteli, radšej sa venujte nejakej relaxujúcej aktivite až kým necítite únavu na spánok. Nervozita a strach z nespavosti vám pri zaspávaní nepomôžu.

Cirkadiánny rytmus

Namiesto ohňa, s ktorým žijeme pravdepodobne viac než milión rokov a ktorý pomáhal vyvíjať naše telá a mysle, pozeráme večer do počítača alebo mobilu. Že modré svetlo monitorov večer pred spaním nie je zdravé, je už celkom spoľahlivo dokázané. Jasné svetlo v noci potláča tvorbu hormónu melatonín a rozbíja cirkadiánny rytmus. Ide o prirodzený cyklus striedania oddychu a zvýšenej aktivity organizmu. Intenzívne jasné svetlo v nesprávny čas posúva tieto biologické hodiny do nesúladu s východom a západom slnka. Zmenšujú sa amplitúdy cyklu. V noci je človek bdelší, má plytký spánok a budí sa unavený. Cez deň je zase neprebudený. Rozbitý cirkadiánny rytmus zhoršuje imunitu, vyvoláva aterosklerózu a môže viesť k depresii. Jedna z hypotéz rastu množstva prechladnutí v zime je práve nedostatok svetla a z toho vyplývajúci slabá amplitúda cirkadiánneho rytmu. Ožarovanie svetlom počas nočnej šichty pravdepodobne  zvyšuje riziko rakoviny a prispieva k rastu nádorov. Kto sa nočnej smene nevyhne, mal by zvážiť užívanie  melatonínu. Spolu s fyzickou aktivitou a jedlom patrí kvalitný spánok a dostatok svetla cez deň k najdôležitejším faktorom životného štýlu ovplyvňujúcich zdravie a riziko obezity.

Ráno sa snažte dostať toľko intenzívneho svetla, koľko je možné. Svetlo je lepšie ako káva a používa sa aj pri liečbe niektorých depresií. Rakúska štúdia, v ktorej sa použili iba tri sedenia s 5 000 luxovou lampou, zlepšila symptómy depresie a znížila chronickú nešpecifickú bolesť chrbta zúčastnených dospelých. Dobré je zistiť, či máte dostatok svetla aj počas dňa, a to najmä v zime. Nie všetci máme luxus niekoľko hodinového pobytu vonku počas poludnia. Svojim očiam neverte. Oči sa dokážu vynikajúco prispôsobiť množstvu svetla a vyhladzovať rozdiely v jeho intenzite. Stiahnite si nejakú aplikáciu na meranie intenzity svetla do telefónu, a pozrite sa, koľko luxov máte na miestach, kde sa zdržiavate väčšinu dňa. Rozdiely sú obrovské. Desiatky tisícov luxov vonku cez deň (priame slnečné svetlo má 30-100 tisíc). Pri zamračenej oblohe sú to tisíce. Vnútri v kancelárii bez veľkých okien iba pár stovák a to aj keď zasvietite svetlá. Ak vyvíjate nový Google v garáži, tak hladujete na desiatkach luxov. Niet divu, ak vrčíte na kolegov, nalepí sa na vás každá nádcha a zle spíte. Dostatok svetla na pracovnom mieste vďaka veľkým oknám znižuje množstvo stresového hormónu kortizolu a vedie k dobrej nálade a bdelosti.

Spánok – zbytočnosť, luxus alebo všeliek?

Ako je možné že evolúcia nastavila človeka tak, že tretinu svojho dňa aj života prespí? Takýto dlhý spánok je z evolučného hľadiska extrémne „nákladný“.  Keď človek spal,  nemohol hľadať alebo loviť potravu, nemohol sa rozmnožovať a bol aj bezbranný voči nebezpečenstvám okolia. Napriek tomu spíme denne a to vcelku nezanedbateľnú časť dňa. Spánok nám zrejme poskytuje niečo, čo sa nedá získať inak.

Spánok je univerzálny fenomén naprieč živočíšnou ríšou. Spia všetky zvieratá bez výnimky, či už ide o hmyz, plazy, vtáky, či cicavce. Dokonca aj bezstavovce ako napr. mäkkýše „upadajú do spánku podobnej letargie“, v ktorej nereagujú na vonkajšie podnety. Rozdiely v dĺžke spánku sú výrazné: kým napríklad slonom stačia 4 hodiny, tigre a levy dokážu prespať aj 15 hodín denne.

Spánok nie je len opak bdenia. Ide o komplexný, metabolicky aktívny systém so špecifickými štádiami, ktoré každé plní inú funkciu. Regenerácia mozgu prebieha postupne, rôzne časti „sa opravujú“ počas rôznych fáz spánku (REM spánok a 4 štádia NON REM spánku), preto žiadnu neradno vynechávať alebo skracovať. Spánok blahodarne pôsobí na funkciu pamäte, pomáha „pripraviť“ mozog na učenie sa, naberanie nových informácii a po učení dostatočný spánok pomáha ukladať informácie a znížiť ich straty v podobe zabúdania. Spánok pomáha aj získavaniu fyzických (napr. športových) zručností, zvyšuje výkon a znižuje chybovosť. Naopak jeho nedostatok výrazne znižuje reakcieschopnosť a vnímanie okolitého sveta, čo napríklad v situácii za volantom auta môže mať až fatálne dôsledky.

Koľko spia moderní ľudia? Napríklad štúdia spánku klientov, ktorí používajú merací náramok fitbit, ukázala, že priemerný človek s ich náramkom bol v posteli 7 hodín 33 minút a spal z toho 6 hodín 38 minút.

Je to dosť? Experti, ktorí to skúmajú, odporúčajú pre dospelých skôr 7-8 hodín spánku a dôrazne varujú pred rutinným spánkom kratším ako 6 hodín.

Nedostatočný spánok, nielenže negatívne ovplyvňuje už spomínané kognitívne funkcie (pamäť, koncentrácia, schopnosť rýchlej reakcie), zhoršuje tiež psychický stav človeka (väčšia podráždenosť, úzkostlivosť, depresia). Mnohé negatívne dopady absencie spánku nie sú tak poľahky viditeľné, aj keď o to závažnejšie. Málo spánku zdvojnásobuje riziko vzniku rakoviny, zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na Alzheimer aj kardiovaskulárneho ochorenia. Obmedzovanie spánku tiež negatívne ovplyvňuje metabolizmus cukru v krvi a zvyšuje riziko ochorenia na cukrovku typu 2.

Nedostatok spánku nepomáha ani pri redukcii hmotnosti, skôr naopak. Negatívne ovplyvňuje fungovanie hormónov ovplyvňujúcich pocit hladu, resp. nasýtenia (grelín resp. leptín), ľudia s redukovaným spánkom jedli v priemere o 300 kalórií denne viac a mali tiež tendenciu si vyberať si skôr vysokokalorické jedlá obsahujúce veľa cukru a soli (sladkosti, slané snacky, pizzu, cestoviny).

Nárast nadváhy a obezity jasne koreluje s klesajúcim počtom hodín spánku (dáta z USA).

Predstavte si, že by medicína prišla s prevratným liekom predlžujúcim život, vylepšujúcim pamäť a kreativitu. Liekom, ktorý by vás urobil atraktívnejšími, štíhlejšími, chránil vás pred chrípkou, ale aj rakovinou alebo demenciou. Pôsobil ako prevencia infarktu, mŕtvice či cukrovky. A vďaka tomu lieku by ste boli aj šťastnejší, vyrovnanejší a spokojnejší. Chceli by ste ho skúsiť?

Tak dajte spánku dôležité miesto vo svojom živote!

TIP: Jednoduché a pritom komplexné vysvetlenie existujúcich vedeckých poznatkov o spánku ponúka kniha od profesora neurovedy a psychológie Matthewa Walkera , ktorá vyšla už aj v slovenčine . Prípadne si môžete vypočuť zaujímavý rozhovor s ním (v angličtine).

Testy v základnom balíku a ich stručný popis

Stručné predstavenie krvných parametrov testovaných v rámci základného balíka:

Albumín

Hlavný proteín krvnej plazmy. Znížené hodnoty môžu signalizovať nízky príjem alebo zvýšené straty bielkovín, ochorenia obličiek alebo pečene, akútne infekcie. Môže poukazovať aj na lepkovú intoleranciu. Jeho zvýšené hodnoty bývajú veľmi zriedkavé, najčastejšie z dôvodu dehydratácie.

Bilirubín

Je produkovaný v pečeni a je koncovým produktom odbúravania hemoglobínu zo zaniknutých červených krviniek. Zvýšené hodnoty môžu indikovať niektoré druhy chudokrvnosti a poruchy, poškodenia alebo ochorenia pečene (toxicita z liekov, žltačka, cirhóza) alebo žlčníka (žlčníkové kamene, rakovina žlčníka alebo pankreasu). Fyzické symptómy vysokého bilirubínu môžu byť únava, svrbenie kože, tmavý moč, nízky apetít.

Kreatinín

Ukazovateľ filtračnej funkcie obličiek. Zvýšené hodnoty tohto produktu svalového metabolizmu môžu signalizovať poruchy funkcie obličiek, nadmerný príjem proteínov, katabolický stav, svalové úrazy ale aj dehydratáciu alebo cukrovku. Nízke hodnoty môžu poukazovať na stratu svalovej hmoty a nedostatok proteínov v jedle.

Celkový cholesterol, HDL, LDL

Cholesterol je potrebný na produkciu a správnu funkciu bunkových membrán, syntézu steroidných hormónov, žlčových kyselín. Jeho zvýšené hodnoty (najmä malých častíc LDL cholesterolu) môže signalizovať poškodenie ciev napríklad artériosklerózou, zápalové procesy v tele alebo oxidatívny stres. Dôležitejším ukazovateľom než celkový cholesterol je pomer celkového cholesterolu ku HDL cholesterolu. HDL choresterol znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Triacylglyceroly

Tzv. neutrálne tuky, ktoré sú hlavným energetickým zdrojom pre organizmus. Sú buď prijímané z potravy alebo tvorené telom najmä z cukrov a bielkovín. Zvýšená hladina môže signalizovať riziko srdcovo-cievnych ochorení, poruchy metabolizmu, poruchy pečene a obličiek.

Sodík, Draslík,  Horčík, Chloridy

Rovnováha elektrolytov je pre organizmus životne dôležitá. Správne pomery napríklad pomáhajú optimalizovať fungovanie buniek a nervov.

Vápnik

Základný minerál potrebný pre kosti a zuby a správne fungovanie svalov a nervov.

Zinok

Mikroelement potrebný pre správnu funkciu tela – napr. syntéza bielkovín a kolagénu.Dôležitý pre fungovanie mozgu a imunitného systému. Jeho nedostatok sa prejavuje podráždenosťou, únavou, depresiou, stratou chuti do jedla, zníženým rozlišovaním chutí a pachu.

Železo

Je dôležité pre množstvo červených krviniek. Poruchy metabolizmu železa môžu viesť k jeho nedostatku, ktorý sa môže prejaviť chudokrvnosťou alebo na druhej strane najmä u mužov k nadbytku a kumulácii, ktorá vyvoláva v tele oxidatívny stres, zvýšené riziko niektorých druhov rakovín a srdcovocievnych ochorení.

High sensitivity CRP

Ukazovateľ zápalových procesov v tele môže indikovať akútnu bakteriálnu infekciu. Aj bez prítomnosti infekcie je jeho zvýšená hodnota prejavom chronického stresu a spájaná s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení a podľa niektorých zdrojov aj rakoviny a iných ochorení.

 

Voľný testosterón – FTTE (muži)

Ukazovateľ bioaktívneho testosterónu . Jeho znížená hladina môže poukazovať na zdravotné problémy, chronický stres alebo pretrénovanie.

Glukóza, Glykovaný hemoglobín A1c (HbA1c)

Glukóza je primárnym zdrojom energie pre telo. Jej dlhodobo zvýšená hodnota signalizuje metabolickú poruchu a zvyšuje riziko diabetu a srdcovo-cievnych ochorení. Glukóza sa v krvi počas dňa hýbe v pomerne širokom pásme v závislosti od stresu, fázy dňa a prijímanej potravy. Hemoglobín A1c pomáha určiť priemernú úroveň glukózy v krvi za posledné tri mesiace a zistiť riziko cukrovky.

Krvný obraz

Množstvo leukocytov signalizujúcich zápalové ochorenie, hemoglobín, erytrocyty a hematokryt – schopnosť krvi prenášať kyslík, znížené hodnoty môžu poukazovať na niektoré ochorenia. Množstvo krvných doštičiek môže poukazovať na problémy so zrážanlivosťou krvi.

Vitamín D

Dôležitý vitamín, ktorého nedostatok môže viesť k zhoršeniu zápalového ochorenia a imunitnej funkcie. Tiež dôležitý pri metabolizme vápnika, jeho nedostatok môže spôsobovať oslabené kosti a zuby.

TSH (Thyroid-Stimulating Hormone)

Dôležitý ukazovateľ funkcie štítnej žľazy, ktorá ovplyvňuje metabolizmus, energiu, hmotnosť a regulovanie telesnej teploty.

SHBG (Sex hormone binding globulin)

Testosteron, dihydrotestosterón a estrogén cirkulujú v krvi viazané globulínom. Ich koncentrácia môže byť zvýšená v prípade zvýšenej činnosti štítnej žľazy, cirhózy ale aj v tehotenstve alebo užívaní estrogénu. Naopak znížene hodnoty môžu byť spôsobené zníženou funkciou štítnej žľazy, nadbytkom rastového hormónu alebo obezitou.

Možné príčiny vzniku civilizačných ochorení a ako sa im postaviť

Ako sme písali v predchádzajúcom článku, naše telá boli pôvodne evolučne vyvinuté na iné používanie a záťaž, než čomu ich vystavujeme my, moderní ľudia. Príjem energie vyšší ako jeho výdaj, veľa sedenia v strnulej pozícii. Nedostatočná fyzická aktivita, alebo využívanie len určitej skupiny svalov. Málo akútneho stresu a nadmiera stresu chronického.  Nám to príde normálne, no pre naše telá to nie je optimálny spôsob života.

  

Obaja páni na obrázku sú rovnako starí, približne 60 rokov, no na ich telách (a zrejme aj zdraví) je vidieť priepastný rozdiel v ich životných štýloch.

Kým naši predkovia (z obdobia lovcov a zberačov) občas hladovali, a dostali sa k jednoduchému cukru (napr. v podobe medu) len výnimočne, my žijeme obklopení ľahko dostupným a vysoko kalorickým jedlom takmer nonstop. Často to najlacnejšie čo v obchode vidíte sú práve sladkosti. Je tak ťažké odolať, najmä ak nás evolúcia nastavila, jesť „keď sme pri zdroji“, lebo takých príležitostí nebolo prirodzene veľa. Naši predkovia sa tiež neživili, vysedávaním za stolom 8-10 hodín denne a potom oddychovaním v podobe vysedávania pri TV. Žijúc v zhone len málo z nás venuje pravidelne čas športovaniu.

Aj čo sa týka stresu, sme na tom úplne inak ako boli ľudia pred desať tisíckami rokov. Akútny stres takmer nepoznáme (nenaháňa nás tiger ani vlk, nebežíme pri love za zvieraťom, málokedy sme vystavení extrémnemu hladu alebo chladu), naopak chronický stres je pre nás takmer normou. Dlhé hodiny v práci, nepríjemný šéf alebo kolegyňa, porovnávanie sa so susedmi, to všetko nás pomaly „požiera“ zvnútra. Ak vás dlhodobo trápi aspoň niektorý z nasledujúcich príznakov, obeťou chronického stresu môžete byť aj vy:

Čo s tým? Je možné niečo spraviť skôr ako sa tento životný štýl prejaví ako civilizačné ochorenie?

Ponúkame pár zásad pre inšpiráciu:

  1. Jedlo – jedzte menej, občas hladujte, šetrite si hlad na dobré a kvalitné potraviny, rozmýšľajte, čím svoje telo kŕmite
  2. Spánok – dajte šancu cirkadiánskemu cyklu (cyklus bdenia a spania podmienený endokrinologicky v závislosti na svetle, fyzickej aktivite, teplote okolia, ale aj prijímaní potravy), skúste ísť spať skôr a budiť sa skôr, nekaziť si vylučovanie melatonínu (hormón regulujúci spánkový rytmus, citlivý na svetlo) pozeraním do obrazoviek po západe slnka, 7-8 hodín spánku denne by malo byť normou, nie víkendovým luxusom
  3. Pohyb – stačí aj v nízkej intenzite (chôdza) ale každý deň, naopak vysoko intenzívne cvičenie  má pozitívne zdravotné účinky aj v malých množstvách, stačí 10 minút týždenne
  4. „Sedenie je nové fajčenie“ – prerušujte ho státím, cvikmi, fyzicky aktívnymi prestávkami
  5. Odstup – nájdite si aspoň pár minút pre seba, na sebareflexiu, píšte si denník, meditujte, stačí 5 min denne
  6. Zábava – doprajte svojmu telu aj mysli pozitívne zážitky (cvičenie, tanec, pobyt v prírode, stretávanie sa s priateľmi, sex), nech nezískavate pozitívne hormóny (dopamín, serotonín) len z jedla
  7. Akútny stres –  krátka vysoko-intenzívna aktivita, otužovanie, hladovka alebo pobyt v saune vyvolajú odozvu vo vašom  vegetatívnom nervovom systéme, odmenou vám budú euforické pocity a nižšia celková úroveň chronického stresu.

Prečo si robiť pravidelne krvné testy?

Moderná doba prináša pre naše telá a zdravie nečakané riziká. Mnohí z nás trávia svoje dni vo fyzicky monotónnych činnostiach – väčšinu dňa sedíme za počítačom, prípadne volantom a pravidelnému pohybu venujeme prinajlepšom pár hodín denne, alebo dokonca len týždenne. Ale naše telá dizajnovala evolúcia po státisíce rokov na celkom iný životný štýl. Naši predkovia, z obdobia lovcov a zberačov trávili veľa času pohybom, aj keď v nízkej intenzite.

Najmä posledných 100 rokov prinieslo veľkú zmenu v tom, ako ľudia svoje telá používajú. Namiesto pohybu sedenie, namiesto jednoduchej stravy a občasného hladu, non-stop dostupnosť vysoko kalorických, priemyselne spracovaných potravín a nápojov, namiesto jednoduchého života, životy plné stresu a zhonu. Kým kedysi ľudia celkom bežne zomierali na infekcie a zranenia, moderná medicína a lepšia sanitácia dokázali takmer eliminovať tieto dôvody ako príčiny úmrtia. Našim telám dnes hrozia iné choroby, často spoločne označované ako „civilizačné ochorenia“. Ľudia po štyridsiatke dnes zomierajú najčastejšie na rakovinu alebo srdcovo-cievne ochorenia.

Ku vzniku civilizačných ochorení prispieva dlhodobé ignorovanie toho, na aký spôsob života bolo naše telo vyvinuté. Nie sú to ochorenia, ktoré by vznikli „cez noc“, plné rozvinutie prejavov niektorých civilizačných ochorení trvá roky, či dokonca dekády. Existuje preto veľký  priestor na prevenciu.  Moderná medicína, sa sústredí na riešenie patológii, a tak, ak potrebujete lekára, zrejme je váš zdravotný stav už dosť zlý a jeho riešenie si môže vyžadovať radikálnejšiu intervenciu v podobe medikácie, prípadne hospitalizácie s operáciou.

Ako ale zistiť, že Vám potencionálne hrozí civilizačné ochorenie?  Pravidelné krvné testy sú jedným z dostupných  riešení. Sú objektívnym ukazovateľom zdravotného stavu, vývoj sledovaných parametrov sa dá sledovať v čase a zistiť tak zlepšujúcu alebo zhoršujúcu sa tendenciu. Na ich základe môže človek včas intervenovať zmenou životného štýlu (pohyb, spánok, strava, redukcia stresu) a sledovať ako tieto intervencie vplývajú na zdravotný stav. Z nasledujúceho grafu vyplýva, že zdravotný stav ľudí po štyridsiatke sa začína progresívne zhoršovať. Ideálne teda ak začnete s krvnými testami po tridsiatke a to aspoň jedenkrát ročne. Získate aspoň dekádu náskok pred možnými otvorenými prejavmi ochorenia.

Ľudia častokrát venujú viac času a pozornosti stavu svojich vozidiel (pravidelné technické prehliadky, výmena oleja, opravy) než stavu svojich tiel. Pokazené telo sa ale na rozdiel od pokazeného auta nedá vymeniť. Zodpovednosť za naše zdravie je v našich rukách!